kniznicainternatziacka knizka
Mapa stránkyHľadajPrihlásenie
28.03.2024, Soňa

Exkurzia do koncentračného tábora v Osvienčime a do Soľnej jaskyne vo Wieliczke

Všetko sa to začalo tým, že 38 študentov školy sa prihlásilo na exkurziu do Poľska pod vedením p. prof. Vargovej a p. prof. Kordischovej. Táto exkurzia mala smerovať  konkrétne do Soľnej jaskyne vo Wieliczke a do koncentračného tábora v Osvienčime a Brzezinke.

Ako prvé po dlhej ceste autobusom sme navštívili Soľnú jaskyňu. Hneď pri vstupe nás šokovali informáciou, že máme zostúpiť do jaskyne po 387-ich schodoch nadol, ale za ten pohľad neskôr to určite stálo. Po namáhavom zostupovaní po schodoch sme vošli do veľkej sály – ťažobnej komory, kde sme videli banské stroje, stáročné drevené konštrukcie pomocou ktorých baníci ťažili po niekoľko storočí soľ. Spočiatku nás to veľmi nezaujímalo, pretože to nebola taká jaskyňa akú máme na Slovensku, bola to jaskyňa v ktorej sa viac ako 700 rokov ťaží soľ. Ako sme šli ďalej a ďalej tak nám postupne padala sánka od zistenia, aká je tá jaskyňa nádherná a hlavne obrovská. Jaskyňa má skutočnú dĺžku až 250 km A čím sme išli ďalej, tým viac krásy na nás čakalo. Najkrajšia a najveľkolepejšia miestnosť bola Kaplnka sv. Kingy, ktorá slúži ako Obradná sieň aj kostol zároveň. Viem, asi si poviete, „vydávať sa v jaskyni? Nikdy!“, ale verte či nie, keby ste videli tu krásu zmenili by ste názor. Strop siahal do výšky 15 – tich metrov, a ako svetlá tam svietili obrovské lustre zo soľných kryštálov, ktoré mali v obvode 3 metre a vo výške 6 metrov. Bolo to niečo neskutočne nádherné.

 

soľná baňa - foto 1

 

Kaplnka sa nachádza 101 metrov pod zemou a zmestí sa do nej až neuveriteľných 500 osôb. Je plná sôch a reliéfov. Asi najzaujímavejší je reliéf Posledná večera, vytesaný podľa fresky Leonarda da Vinciho, veľkolepá socha pápeža Jána Pavla II., či socha Mikuláša Kopernika, samozrejme, všetko vytesané zo soli, ako aj celá podlaha kaplnky. V jaskyni sa nachádzajú aj úžasné soľné jazierka.

 

soľná baňa - foto 2

soľná baňa - foto 2

 

Za kaplnkou sv. Kingy nás čakal maličký obchodík so suvenírmi a za ním dve reštaurácie a kongresová sála. Soľná baňa vo Wieličke tvorí akési podzemné mesto, či lepšie povedané, pamätník vytesaný v soli. V podzemí je priaznivá mikroklíma s vysokým obsahom vlhkosti a jódu bez prítomnosti baktérií, preto sa tu nachádza aj ozdravné sanatórium pre pacientov s respiračnými chorobami a alergiami.

Z jaskyne sme vyfárali hore starým banským výťahom.

 

Keď sme nastúpili do autobusu plní krásnych dojmov, čakala nás cesta do poľského mesta Osvienčim, kde sme sa šli pozrieť do nemeckého koncentračného tábora II. Svetovej vojny. Do poľského Osvienčimu sme prišli za nádherného slnečného dňa. Mysleli sme si, že aspoň nebude koncentračný tábor pôsobiť tak pochmúrne. Mýlili sme sa. Hneď pri príchode sme dostali slúchadlá a vysielače, do ktorých nám sprievodca počas 3 hod, prehliadky rozprával dramatické skutočnosti koncentračného tábora. Rozdelili sme sa na dve skupiny, každá skupina s vlastným sprievodcom, jedna v jazyku slovenskom a druhá v jazyku českom. Pri vstupe do tábora sme sa pozastavili nad nápisom „Arbeit macht frei“ čo znamená „Práca oslobodzuje“. Pri tomto nápise sme sa zamysleli nad tým, ako tých ľudí museli strašne oklamať. Tí ľudia si ani neuvedomovali do čoho idú.

 

koncentračné tábory - foto 1

koncentračné tábory - foto 1

 

Objekt bývalých vojenských kasární, tehlové stavby vedľa seba stojacich očíslovaných barakoch. Sprievodca nás viedol postupne z jednej budovy do druhej, kde sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých a srdcedrásajúcich skutočností. Myslím že neklamem, ak poviem že nie jednému z nás sa tlačili slzy do očí za to, čo nemci počas II. Svetovej vojny urobili nielen židom, ale aj Slovákom, Maďarom, Poliakom a mnohým iným národnostiam. Viete si predstaviť, 1 300 000 nevinných ľudských životov. Tehlové baráky č. 4 a č. 7 sú hlavné expozície múzeá. Najprv sa dozviete o funkciách tábora, ako väzňov privážali na rampu, ako ich triedili, posielali do plynových komôr, ako do nich púšťali Cyklón B, ako vyzerali kremačné pece a ako fungovali. Na dvoch poschodiach sú v jednotlivých miestnostiach za sklom uložené obrovské kopy osobných vecí ľudí, ktorí boli len číslami, z ktorej denne oddelili tisíc či päťtisíc a tie potom odpísali zo zoznamu. Zostala po nich obrovská kopa  plechových mís, misiek, pohárov. V ďalšej miestnosti zasa kopa zubných kefiek, holiacich štetiek, hrebeňov. V ďalšej hŕba okuliarov, detské oblečenie a neskutočne veľa párov obuvi, ženských mužských a medzi nimi detské topánočky. V ďalšej vitríne škatule od Cyklónu B – jedu, ktorý púšťali do plynových komôr. Hromada protéz - najmä nôh. Toto sa dá zvládnuť naozaj len so stiahnutým hrdlom.

Na mnohých najhrôzostrašnejšie pôsobila miestnosť s vlasmi. Haldy vlasov, ktoré oholili   ženám a napchali ich do vriec a odviezli do tovární do Nemecka, kde z nich utkali látku. Vo vitríne je len zvyšok toho, čo nestihli nemci odviezť. Koľko ich bolo za päť rokov?

 

Je smutné ak sa nad tým zamyslíme, koľko nevinných životov denne zaniklo. Iba málo sa mohlo z nich zachrániť tým, že utiekli. No zakaždým, keď niekto utiekol, spoluväzni za to pykali.

Navštívili sme aj plynovú komoru, krematórium, aj väznicu a stojace komory väzňov, či mnohé iné miestnosti, v ktorých títo bezbranní ľudia museli „žiť“. Človeku sa nad tým až rozum zastavuje. Z koncentračného tábora sme si odniesli síce smutné, ale zato silné zážitky a spomienky a som rada, že som to videla a bola na miestach tejto ľudskej tragédie. Môžete o tom aj 1000 krát počuť, ale až keď to uvidíte na vlastné oči, prebudí to vo vás úplne iné pocity.

Osvienčim nebol všetko. Tri kilometre od osvienčimského tábora, v dedinke Brzezinka, nacisti postavili ďalší koncentračný tábor oveľa väčší ako v Osvienčime. Tristo príšerných drevených barakov, štyri krematóriá a za bránou vlastná rampa s koľajnicami na vagóny, v ktorých privážali väzňov z transportu. Dnes je tu len niekoľko barakov, po ostatných zostali len týčiace sa komíny. Na trojposchodových pričniach boli natlačené stovky väzňov.

Po vyčerpávajúcom dni sme sa unavení vracali autobusom späť na Slovensko. Som presvedčená, že sme si z tejto exkurzie priniesli veľa krásnych zážitkov, spomienok a veľa nových informácii z histórie, ktorá by sa už nemala nikdy opakovať.

 

Mária Brindzáková, II.P

RNDr. Jitka Kordischová

Čítané: 736
 Tlač
 Poslať mailom
(C) 2024 Stredná odborná škola Trebišov & MP